HOLANDSKO alebo trauma na deväť

H ako trh, ale odzadu

To, že v tejto krajine je skoro všetko funkčné, ťa znepokojuje. Prechádzaš sa centrom, od Grote Marktu odbočíš doľava a už onedlho ťa zasiahne škrekot čajok, obletujúcich stánok s údenými haringami. Z vône rybiny ťa letmo napne, ale pokračuješ a zvyšok zážitku je veľmi príjemný. Kupuješ si supermangá so supercenou, 2 kusy za obyčajné euro!, pozastavuješ sa pri sladkých zemiakoch a neohrdneš ani nad zľavnenými malinami. "Toto by mohlo fungovať aj u nás," prebehne ti hlavou, a potom ňou pokýveš. Nevieš si predstaviť holandské čajky, ba ani vysmiatych predajcov papriky v slovenskom šate. Tendencia mračiť sa je na slovensku železná košeľa. “Your change, please.” Precitneš. Myšlienky na domovinu sa v tvojej mysli zaseknú ako páska v písacom stroji. “Ja, dankjewel!” Poďakuješ jednou z troch naučených holandských fráz a odkráčaš v smere lúčov zapadajúceho slnka. 

O ako (Občasná) Osamelosť

Nič ti nie je prvé dva dni a ani tretí. Spíš dobre, dnes si s vašimi nevoláte. Clivota príde až na deň štvrtý, samota na teba doľahne v supermarkete pri regáli so zľavnenými produktami. Pri holandskej majonéze si spomenieš, ako veľmi ti chýba tatárska omáčka. Vtedy to začne. Chýbanie triviálnych veci: somarín a maličkostí, marhuľová kofola, kyselé žížaly a vyprážaný syr v žemli za pár drobných. Ale prídu aj malé radosti, minulý týždeň si napríklad našiel v Albert Heijne zlacnené guacamole - aspoň nejaká kúra na osamelé večery. 

L ako Lakomosť (tvoja)

Do Holandska si prišiel s vašimi. Nadchýňali sa krásou architektúry a z atmosféry mesta. Počasie sa tvárilo blahosklonne, už tri dni nepršalo a ty si takmer nespoznával budovy okolo seba. V predvečer odchodu ti maminka navarila frankfurstkú polievku. Po roku žitia odkázaný sám so sebou je tvoj repertoár jedál stále oklieštený na tisíc typov cestovín a improvizované šaláty. Polievky ešte stále robíš opatrne, nanajvýš z predvarenej zmesi korenín. 

"Tejto polievky je na tri dni, najedz sa z nej a kľudne daj aj spolubývajúcim." A s týmito slovami tvoji rodičia odišli, smer Karlove Vary a potom domov. Polievka mala láskavú broskyňovú farbu. Váhal si asi sekundu. Celú polievku si napokon zožral sám a s nikým si sa nepodelil. Spravilo ti to veľkú radosť. 

A ako á, vlajková hra!

Hráš s ostatnými istú hru - koľko cudzincov pobozkáš, z koľkých rôznych krajín sú, toľko vlajok dostaneš. Kam sa hrabe kolonizácia! Namiesto kontinentov však blúdite po mapách tiel, každým dotykom a pohybom ste si bližšie s kultúrami, splývate do jedného. Moderná inklúzia nemá hraníc. Keď sa noc skončí a ty čelíš realite, tichučko zavrieš dvere na nemenovanom apartmáne a vykradneš sa do chladného rána. Za tebou sa vlečie vlajka španielska, kolumbijská, holandská... lepia sa ti na topánky ako žuvačky. Pre istotu sa potkneš a zletíš do kanálu. Vlajky veselo nadskočia predtým, ako sa ponoria do mútnej vody.

 

N ako Nedostatky (času)

Tento rok si si toho veľa nabalil; po všetkých fiaskach a sklamaniach nechceš riešiť vzťahy. Rád sa opúšťaš, donekonečna si púšťaš Depeche mode a budíš sa skoro. Telo sa teší, koža sa upokojila. Rozparceloval si si existenciu na farebné bloky, časy máš presne odmerané, nezostane ani jedna minúta nazvyš. Občas si nájdeš čas na dýchanie. Občas musíš pobehnúť. Masturbuješ cez prestávky medzi farebnými obdĺžnikmi Google kalendára.

Na tretí týždeň sa konečne zblázniš a kalendár si odinštaluješ. Nedokážeš fungovať ako počítač, aj keď ťa bavia binárne kódy. Pre univerzitu predsa len predstavuješ iba  platiteľa, ukrytým za bezvýznamnou kombináciou čísel 4621360. 

D ako drsná (pravda)

Zoznamujete sa so Zuzkinym vynikajúcim kamarátom Meesom. Vieš o ňom dokopy tak dve veci:

1) vyzerá dobre 

2) je zadaný (nie až tak dobre)

V mysli sa sám so sebou dohodneš, že nič nepodnikneš. Volá sa to hranica, a vieš po nej chodiť veľmi dobre. Potom idete piť tequilu a všetko je zrazu tak trochu inak. Zrazu máš na sebe upretý hlboký pohľad. Cítiš sa, ako keby na teba niekto namieril reflektor na pódiu, žiara ťa oslepuje a cítiš tlak. Kým sa skončí táto noc, je to pre teba viac než dosť. 

"Do you want one more Dutch flag?"

Hlava sa ti zasekne a niekto ti v nej kričí nedbám!!! Hlesneš"Sure" a zrazu ste tu, pery na perách a všetko splynulo v letnej márnivej noci plnej roztúženia a čo-by-mohlo-byť-ale-nebude. Si vykoľajený ako vlak do Medzilaboriec, keby môžeš, rozleješ sa na zem, rozbiješ sa ako váza na márne kúsky. "Didn't you say you are taken?" "Yes, but he cheated on me first, so that checks out." Kúzlo vyprchá a ty sa cítiš hrozne zle, hoci to nie je tvoja chyba. Vonku si zapáliš. Tvoja prvá cigareta, chceš pôsobiť neviemako cool a sám netušíš, pre koho toto divadielko hráš. Pre Zuzku? Pre Meesa? Pre seba? Keď odchádzaš, bozky sa opakujú. Teraz to už nenecháš tak. Vymaníš sa z objatia a pozrieš sa mu priamo do očí. "When you break up with your boyfriend, then you call me!" a vykročíš do lenivej augustovej prefajčenej noci, mimoriadne spokojný sám so sebou.

S ako Sloboda (jeho)

Fakt, že sa Mees naozaj do týždňa rozíde, ťa znepokojí, ale dáš to radšej za vinu dysfunkčnému vzťahu, ako sebe samému. V noci ti však ego nebadane stúpa, nafukuje sa a s východom slnka zhasne. Vidíte sa onedlho na uvítacej párty tvojich najlepších priateľov. Bojíš sa, že pokazíš konverzáciu, tak sa predtým poriadne opiješ. Z tvojej hranice, ktorú si si nastavil už v minulom paragrafe a balansoval si na nej len-tak-tak, si spadol a skoro si sa pogrcal. Aj tak s ním vyfajčíš svoju poslednú cigaretu, lebo ako striktný nefajčiar máš limit 3 cigarety za mesiac. Neskôr toho večera sa stratíš v odľahlej časti mesta, snažíš sa dostať z párty na ktorú si vlastne ani ísť nechcel. S malou dušičkou mu pošleš správu. Odpíše do necelej minúty. 

Stojíš s Meesom v strede noci pod pochybným inštitútom, asi úradná budova ministerstva financií. Zohrievaš mu ruky, má ich ľadové od prívalového dažďa. Rozprávate sa a okolkujete, koldokola chodíte okolo horúcej kaše, ide vám to na výbornú. Po hodine plnej akosisamal a tojenaozajzaujímavéalenehovor! však predsa len stratíte niť konverzácie.
Pozrieš sa - hlboko a priamo - a vieš. Vieš, že vie. Medzi vami stojí jeho bicykel, trápne klišé holandského národa. Pohyb je simultánny, takmer v dokonalej unizóne. Pery sa vám dotknú a ty pocítiš malý pocit, šteklenie v hrudi. Priemerný deň, nadpriemerná radosť. Je ti zima, už druhý rok sa nevieš na túto krajinu poriadne obliecť, nakloníš sa bližšie a celá tma zrazu zmizne, všetky hranice sú nenávratne preč. Je vyšší ako ty, musíš si stúpiť na špičky aby ste sa výškovo vyrovnali. Ten pocit nepoznáš, vždy si bol najvyšší z triedy, iba v Holandsku si šedý podpriemer. 

K ako Kabinet Kuriozít

Po dvoch týždňoch písmenkovania príde stretnutie. S Meesom ste išli do starožitníctva. Predtým ste navštívili hranolkáreň, kníhkupectvo a obchod s platňami, presne v tomto poradí. Vysvetľoval ti, ako spoznať neoškretú platňu. Celý čas si sa usmieval ako slnco na hnoji.

Až v malom obchodíku prepchatom carachmi, ktoré nikto nekúpil celé roky ti došlo, si starožitnosť. Si prežitok modernej doby, utopený v archaizmoch a zastaralých slovách, ktoré sú pre teba záchranným prístavom. Kým si ho nestratil, počúval si hudbu na MP3 prehrávači, odmala si sa zatváral v antikvariátoch. Každému človeku sa otvoríš, ponúkaš v očakávaní reálnych citov, si nešetrný, ako otcova roľa sa rozpredávaš na parcely, kúsok po kúsku. Eventuálne skončíš tam kde si začal. V starožitníctve sa ešte svieti a ty sa s úsmevom oprieš o falošnú kostru pri pokladni. Precitneš. Prepneš do slovenčiny, Mees na teba nechápavo pozerá. 

‘Prepáč, ja.. musím už ísť,’ ospravedlňujúco sa usmeješ a vyspätkuješ z obchodu. Celú cestu utekáš. 

O ako Ostentatívny (och nie)

Nevieš sa páčiť ľuďom. Teda, možno aj hej, ale nikdy nevieš s istotou povedať, či sa niekomu páčiš, alebo je to obyčajný výmysel tvojej bujnej fantázie. Viníš za to fakt, že v tvojej rodine nikdy nikto nezomrel z lásky. Žiadne teatrálne gestá a slučky na krk pri najmenšom náznaku emócie nehrozili. Generačný problém sa preto prenáša aj na tvoju maličkosť. Nevieš sa hodiť z mosta, nevieš si prerezať žily vo vani pre zlomené srdce. Pripadá ti to príliš patetické. Možno preto si si vždy vo vzťahu zlomil srdce dopredu a sám - len tak, pre istotu.  

A preto sa rozhodneš spraviť malú zmenu, aspoň tentokrát. Veľmi nápadne dávaš najavo, že si užívaš jeho prítomnosť. Šťucháš, hladíš, si výborná opierka. Ilúzia ti vydrží o týždeň viac ako obvykle. Potom sa odšuchceš do kamarátskej zóny. Cítiš sa ako koberček pred dverami tvojho apartmánu, čakáš kto ťa pošliape ako ďalší, nemôžeš sa dočkať.  Nevieš, čo si spravil zle, preplačeš celý týždeň. Odinštaluješ si sociálne siete, prestaneš odpisovať na správy. 

Až po týždni ti to dôjde, je neskoro večer a ty sa vraciaš domov popri jazere, bol si si zabehať. Z diaľky ťa ožiaria svetlá odchádzajúceho vlaku. Na malý moment to vyzerá, ako keby mal svojho dvojníka na mesačnej hladine. Vlak okolo teba preletí a na malú chvíľu uvidíš v oknách vagónov všetky svoje životy – prítomné, minulé aj budúce, všetky podoby seba samého. Zamrzneš na mieste a srdcom sa ti rozľahne zvláštny pokoj. Chvíľu postojíš na mieste, ale potom sa rozbehneš domov. Koniec koncov, s mesiacom na oblohe máš stále stabilnejší vzťah ako s ktorýmkoľvek mužom.