Koš v kultúre

  Toto je dobrý dom, povedali. Toto je dobrá lokalita, dobré metre štvorcové a dobrá cena za kvalitu. Veľmi dobrá, zdôraznili, a tvoj manžel povedal: „boli by sme hlúpi, keby sme niečo takého nezobrali, Justína, je to dobrá ponuka, veľmi dobrá“, a tak si, prirodzene, ako poslušná manželka prikývla a zahlásila dobre. Realiťák povedal veľmi dobre, priam vynikajúco! A na znak toho, ako dobre sa máte, ste vo vašom novom dome buchli ešte v ten večer fľašu šampusu.    Na to ako sa máš dobre z toho všetkého blahobytu, je vskutku zaujímavé, že už tretí deň nemôžeš spať. Každú noc sa ti sníva o deťoch, dome plnom detí, ktoré pobehujú po dome, sú ešte maličké, snažíš sa ich dobehnúť, ale si akoby prilepená na mieste. Nohy máš ponorené hlboko v podlahe, si bezmocná v strede svojej obývačky, ktorú vybetónovali dva roky dozadu (aspoň to teda tvrdil realitný maklér). A zrazu mačky, je ich tucet a vybiehajú spoza teba jedna po druhej. Postavia sa všetky pred teba a vytvoria kruh, presne tak ako ľudia

Milan Kundera has been amongst the most popular Czechoslovak exile authors. Escaping to France, his beloved land, he wrote plentiful books, which entail complicated reflections on human beings along with satirical comments on the address on their pride and vanity.  After multiple, rather unsuccessful attempts of mine to read the author in french I finally got to the artwork considered to be his greatest: The unbearable lightness of being. The author offers a plethora of motives, some are more accurate, and some seem rather tense and artificial in the book. Before diving deep into what each of the motives means in the book, I will get into the characters of the book.  The story mentions 4 core characters, primarily the young couple of Tomáš and Tereza, starting off rather abruptly after "6 happy coincidences", resulting in something resembling very close to the notion of true love. However, their love is troublesome and erratic at the same time, as Tomáš, a renowned surgeon in

Krehká budúcnosť sklárskeho priemyslu na Slovensku História a súčasnosť tvorby skla. Keramika je jedno z umení staré ako ľudstvo samo. Jej počiatky na území Slovenska siahajú ďaleko, do časov raného Rakúsko-Uhorska. Na území Slovenska vidíme v neskorom 14. storočí tvorbu dedín zamerané vyslovene na spracovanie a vytváranie skla a keramiky, ako napríklad Sklené v turčianskom regióne (r. 1360), alebo Sklené Teplice (r.1350). V prvých sklárňach sa najčastejšie vyrábalo sklo na denné používanie, čiže poháre, alebo sklenené džbány. Okrem toho sa však produkovalo napríklad aj tabuľové sklo do okien, či ozdobné, alebo dekoratívne sklo v podobe ťažidiel.  Aby sme sa však dostali k týmto finálnym produktom, dielo sklárov muselo prejsť desiatkami maličkých aktivít. Proces výroby Tvorba skla je proces, který sa stáročiami změnil len málo od jeho pôvodnej podoby. Na začiatok vždy sklár nabral hrudku skloviny na píšťalu (všetky odbornejšie slová sú vysvetlené v slovníku) a zhotovil základ každého s

Handing in my statistics exam, I was off for a well-deserved two-week break from school. I decided to read through yet another book from my sweetheart Haruki Murakami. After reading through The wind-up bird chronicle and Norwegian Wood and after disappointment from Pinball 1971, I was intrigued to see where I would assert his book DANCE DANCE DANCE. Fortunately for Murakami, it exceeded my expectations. It landed up being second, if not my favourite book from him.  The book begins with a bemused narrator who explains a doomed romance story in the so-called Dolphin Hotel. Even though years have passed, the past memories seem to haunt him, and he feels a strange need to turn his life around and revisit the hotel. What follows is a twist and turn of bizarre characters and destinations, which make the reader want to pack his things up and leave for a holiday destination.  What I find personally discouraging from reading yet another Murakami book (and DANCE DANCE DANCE is not an exception,

If you had asked me for the most prominent film surprise of the year 2021, it would be definitely Adam Mckay's Don't Look Up. Originally author of relatively cheap comedies, earning his name by the movie Big Short, many expectations were held from a stellar cast the movie had (from Ariana Grande to Chris Evans) and I suppose the movie was able to meet them. Filmed during the pandemic, the cast had to live together with the producers, and the outcome is seen through exhilarating performances. Even though the film depicts the end of humanity, it still manages to be hilarious at times, which is a quality I have to assess only positively.  The story starts as a PhD candidate at Michigan university, Kate Dibiasski (Jennifer Lawrence), discovers a giant comet the size of Mt. Everest. The problems begin when her associate professor Randall Mindy (Leonardo DiCaprio), calculates that the comet hurtles toward the planet Earth, which will result in a clash with fatal consequences.  What f

Dedko fajčí na terase. Nikomu to nevadí, veď je to jeho oslava osemdesiatky, na oslávenca vždy počkáme, len keď vonku duchcí už pol hodiny, začne sa to babke Róžike zdať nanajvýš podozrivé. Reku ej bisťu, idem ho ja pozrieť, že tam ten huncútisko, prasiak jeden starý, okukáva susedu Eugéniu. Že je suseda Eugénia veľká špata a krásna akurát tak ako prasknutá záchodová misa, Róžiku nenapadlo. V mysli mala len, ako Ignáca zhubuje. Už sa dlho nepohádali jaksapatrí, a keď naposledy z trucu rozbila tanier (ako pravá talianska rodina predsa, jaksapatrí enem ne!), nedošlo jej, že Ignác sa po ten tanier nielenže nezohne, lebo tretí infarkt prekonal v januári, ale že sa na nej ešte začne smiať. Že si na nej pomaly ide vydýchať svoje tuberkulózne prefajčené pľúca od sípavého smiechu. "Róžika, Róžika ty krava sprostá, šak mi v novembri menili koleno, čo si ty myslíš jak sa mám zohnút, šak mi protéza vyskočí a mna s toho nadobro klepne". No a ona, krava sprostá, ako posledná chudera ten r