Sklárstvo na Slovensku

Krehká budúcnosť sklárskeho priemyslu na Slovensku

História a súčasnosť tvorby skla.

Keramika je jedno z umení staré ako ľudstvo samo. Jej počiatky na území Slovenska siahajú ďaleko, do časov raného Rakúsko-Uhorska. Na území Slovenska vidíme v neskorom 14. storočí tvorbu dedín zamerané vyslovene na spracovanie a vytváranie skla a keramiky, ako napríklad Sklené v turčianskom regióne (r. 1360), alebo Sklené Teplice (r.1350). V prvých sklárňach sa najčastejšie vyrábalo sklo na denné používanie, čiže poháre, alebo sklenené džbány. Okrem toho sa však produkovalo napríklad aj tabuľové sklo do okien, či ozdobné, alebo dekoratívne sklo v podobe ťažidiel.  Aby sme sa však dostali k týmto finálnym produktom, dielo sklárov muselo prejsť desiatkami maličkých aktivít.

Proces výroby

Tvorba skla je proces, který sa stáročiami změnil len málo od jeho pôvodnej podoby. Na začiatok vždy sklár nabral hrudku skloviny na píšťalu (všetky odbornejšie slová sú vysvetlené v slovníku) a zhotovil základ každého skleneného tvaru. Po ochladení sa na túto prvú vrstvu začali naberať ďalšie vrstvy skla v menších množstvách. Následne sa používal burgulec, na základe ktorého sa sklenený útvar upravoval do žiadaného stavu - zúžil, alebo roztiahol. Pri tejto práci sa zapájali viacerí skúsení sklári. Ďalší dôležitý člen procesu bol odnášač, ktorý mal na starosti formu namáčanú vo vode, v ktorej sklo nadobudlo finálnu podobu. Sklár potom pomaly otáčal píšťalu dovtedy, kým sklený základ nepriľahol na formu a následne točenie zrýchľoval. Po ochladení sa sklo opracovávalo za studena, najčastejšie sa dekorovalo odtlačkami. Mohlo sa však aj obrusovať, prípadne brúsiť (čo bolo dôležité najmä v prípade sklenených fľaší). 

Slovník sklárskej tvorby 

Píšťala - dlhá, dutá kovová trubica

Burgulec - vareška, slúžila na tvarovanie roztaveného skla do užšej alebo širšej podoby

Paclšar - nástroj na tvarovanie skla do užších tvarov (napr. váz)

Formy - drevené alebo železné na fúkanie skla a vytváranie finálneho tvaru skla

Optišky, odtlačky - slúžili na vzorovanie skleneného výrobku zvnútra, dekoratívneho rázu

Zlaté časy sklárstva

Rozvoj sklárstva a sklárskeho priemyslu na Slovensku je badateľný najmä v priebehu 18. storočia, kedy vznikajú na rozličných miestach sklárske huty, dobové kroniky sa zastavujú na čísle 14 hút.  Ešte väčší rozmach nastáva v storočí devätnástom, kedy sklárske výrobky vytláčajú dovtedy tradične používaný kov, alebo kameň. Druhá polovica devätnásteho storočia opisuje sklársky priemysel ako "najvýznamnejší pre Uhorsko na oblasti Slovenska", dochádza k veľkej industrializácii sklární a tým pádom aj k pokroku.  

Koniec priemyslu

Úpadok sklárstva nastáva po konci prvej svetovej vojny roku 1918, po ktorom sa Slovensko spája so sklársky viac rozvinutým Českom. Keďže prevažná väčšina manufaktúr na Slovenskom území nie je schopná konkurovať dobre založeným českým cechom, prichádza ku postupnému zániku väčšiny priemyselných skladov a sklárskych dielní ako ich poznáme. Po konci druhej svetovej vojny už zostáva činných len 6 dielní z pôvodných takmer tridsiatich: sklárne Nemšová, Lednické Rovne, Katarínska Huta, Nová Baňa, Utekáč a Málinec. Dodnes sú aktívne takmer všetky, okrem posledných dvoch spomenutých.

Budúcnosť? Vôbec nie zlá 

Napriek znižujúcim sa číslam sklárskych dielní je názov článku trochu zavádzajúci - nehrozí im zánik ani zďaleka. Minimálne v dohľadnej dobe nie. Napríklad firma Rona - sklárne Lednické Rovne sa dnešným dňom pýši 130 ročnou tradíciou a úrovňou rovnajúcou sa svetovým značkám. Firma Vetropack Nemšová je hlavný dodávateľ obalového skla na Slovensku. A sklárne v Katarínskej Hute majú dnes vďaka svojej unikátnej tvorbe luxusných kalichov klientov po celom svete.

Súčasnosť - v keramike

Aby sme však nebrali do úvahy len dielne, na Slovensku sa v poslednej dekáde ujal aj postupne rastúci trend jednotlivých umelcov, ktorí začali tvoriť unikátne diela z materiálu podobnému sklu - keramiky. Toto je prehľad toho najlepšieho, čo ponúka slovenská tvorba, alebo créme de la créme z poslednej dekády!

Zdroj obrázku: SME

Lucia Kováčiková vyštudovala VŠVU v Bratislave a odvtedy sa neprestala venovať keramike. Jej profesionálne zameranie je porcelán a inšpiráciu nachádza v každodenných aktivitách. 

Zdroj obrázku: Sóda

Jakub Líška vyrastal v Modranskom regióne a jeho kultúra ho inšpirovala uplatniť sa v tomto povolaní. Dnes jeho firma Modranska stavia späť na nohy modranskú majoliku a keramiku, je to jedna z mála firiem, kde si dnes môžete objednať keramiku na mieru!

Markéta Nováková v súčasnosti pôsobí na VŠVU v Bratislave. V mladosti, keď sa rozhodovala o svojej budúcnosti, stačila návšteva dielní v malej českej dedinke Kostelec nad Černými Lesmi a o budúcnosti bolo rozhodnuté. Jej tvorba je význačná symetriou a prírodnými motívmi. 

Andrej Frič sa k svojmu dielu dostal náhodou. Na vysokej škole mal možnosť vyskúšať si keramiku a odvtedy ho tento prvoplánový koníček neopustil. Po kúpe keramickej pece si založil značku Frikou, ktorá je fascinujúca veľmi svojským štýlom autora. Figúrky, imitujúce niečo medzi Timom Burtonom a slovanskou mytológiou sú skrátka one-of-a-kind. 

Zdroje:

http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/sklarstvo/

https://soda.o2.sk/pribehy/poctiva-praca/keramika-na-slovensku-stale-zije-toto-su-vytvory-slovenskych-umelcov/

https://soda.o2.sk/biznis-cat/modranska-sme-z-modry-a-mrzelo-nas-ze-sa-tu-konci-starocna-hrnciarska-tradicia/

https://www.rona.glass/sk/