Passing. Trpký odlesk džezovej éry

Ak hľadáte celovečerný film pre zábavu a oddych, tento to rozhodne nebude. Ak máte však chuť na akurátnu drámu z prostredia povojnového New Yorku, rozhodne stojí za to siahnuť po debute od Rebeccy Hallovej. Téma segregácie a rasovej nerovnosti v 1920tych je ešte stále zakorenená v americkej spoločnosti, čoho úkazom môžu byť aj protesty BLM o celé storočie neskôr. 

Clare a Irene. Zdroj: https://rogersmovienation.com/2021/11/06/netflixable-two-old-friends-collide-black-and-passing-in-1920s-new-york/

Mladá autorka sa však problematickej témy ujala s prekvapivou ľahkosťou a je vidieť, že v režisérskej práci zúročila roky herectva. Tessa Thompson žiari v hlavnej úlohe a jej herecká dvojka Ruth Negga taktne drží krok. 

Príbeh, inšpirovaný rovnomennou novelou Nelly Larsen z roku 1929, ktorá sa zaoberá stretnutím dávnych priateliek Clare a Irene. Zatiaľ čo Irene sa otvorene priznáva ku svojej černošskej rase a žije so svojim manželom, renomovaným doktorom v štvrti Harlem, v ktorej aj vyrastala, Clare "prechádza" (odtiaľ aj pochádza názov filmu - to pass ako dobový slang) ako beloška, s prefarbenými vlasmi a manželom, ktorý nepozná jej pravý pôvod. 

Vo filme je veľmi silné porovnanie týchto dvoch postáv a divák je nútený silno uvažovať, s ktorou postavou sympatizuje viac. Je predsa len akceptovateľné zahodiť svoje korene pre vidinu prchavého dočasného blahobytu. Clare je síce zámožná, ale ako sa dozvedáme vo filme, prepychový lesk jej neprinesie dlho očakávaný komfort. Jej čoraz častejšie návštevy u Irene sú iminentné, aby si Clare uchovala vzácny pocit komunity, kam naozaj patrí, tak odlišnú od sveta bielych, popretkávanú rasizmom a nenávisťou. 

Je preto len otázkou času, kedy sa jej manžel začne zaujímať o jej potulky a vyústenie filmu na černošskej párty zakončuje celý film na štýl gréckych tragédií. Podľa môjho názoru si však režisérka mohla dať väčšiu námahu s poukazovaním na rasovú problematiku, namiesto toho však vidíme žiarlivostné scénky, ktoré má Irene pre domnievanie sa, že Clare flirtuje s jej manželom. Prezencia tejto emócie je nepochybne akceptovateľná, avšak zaberá príliš veľkú časť filmu a režisérka sa ku koncu akoby snaží dobehnúť zameškaný problém, žiaľ nie úplne vydarene a po konci filmu má divák pocit, že mu niečo chýba. 

Celú rasovú problematiku amplifikuje fakt, že celý film je natočený čiernobielo. Režisérka Hallová v rozhovoroch priznala, že to bolo najmä preto, aby aspoň vo filme "boli rasové rozdiely menej poznateľné." Tam sa však estetický zážitok pre diváka rozhodne nekončí. 

Na celom filme ma najviac upútala jedinečná práca kamery. Dielo španielskeho kameramana Eduarda Graua prepojené s tragickou poetikou príbehu dodáva celému filmu nádych dávno zabudnutých čias, ktorý vo vás vzbudí túžbu obliecť sa do plesových šiat alebo fraku a piť kozmopolitné kokteily za zvukov swingu. Po dohovore s režisérkou nesiahli po tradičnej vyšliapanej ceste - čo znamená klasické 4K kamery, ktoré vidíte vo väčšine súčasných trhákových filmoch. Namiesto toho zvolili princíp bežný pre filmy zo starších období, ktoré používali jemnejšiu 1,7K rezolúciu - ktorá zabezpečuje menej ostrý vzhľad snímok a dáva priestor pre publikum na utvorenie si mienky a použitie vlastnej predstavivosti. 

Z celkového hľadiska mi ostáva len konštatovať, že Rebecca Hall sa svojim debutom sľubne odpichla a sám som v očakávaní, čo prinesie jej budúca tvorba. Pre načrtnutie rasovej problematiky, o ktorej nemáte naštudované veľa je to ideálny začiatok, ale pokiaľ očakávate hlbší ponor do témy, nebuďte sklamaní, ak ho nenájdete.