Chuťovka na ťažké časy. Rukojemník pobaví, poteší, aj poraní ľudí, čo ešte pamätajú na rok 68.
S menom Petra Pišťanka som sa, prirodzene, v minulosti už stretol, ale až do stretnutia s Rukojemníkom som od neho nič v skutočnosti neprečítal. Po dvojtýždňovom šprinte si u mňa kniha s podtitulom Lokomotívy v daždi získala špeciálne miesto na poličke popri ďalších slovenských velikánoch ako je Dušan Dušek alebo môj obľúbený Dušan Mitana.
Príbeh Petra Achbergera, ktorého rodičia zanechali na Slovensku pre víziu lepšieho sveta, ktorý našli v Rakúsku a s nádejou že sa poň raz vrátia, by mohol čitateľ vnímať ako jednu z mnohých trpkosladkých spomienok na minulý režim. Autor si však, túto pomerne jednoduchú "trpiteľskú úlohu" nevybral a namiesto toho vykreslil svet hravými farbičkami dospievajúceho dieťaťa.
Rukojemník v dizajnovom prevedení. https://100.scd.sk/diela/334_Peter-Pistanek-Rukojemnik-dizajn-knihy
Otázne je preto Petrovo priateľstvo s Ferkom Glanzom, ktorého otec sa postaral o to, aby sa Peter nemohol dostať späť ku svojim rodičom, ktorí ostali na "predĺženej svadobnej ceste" vo Viedni. Ferko je najmladší z viacerých bratov rodiny Glanzovcov. Keďže doma je vždy vnímaný len ako "do počtu", uniká pred nepríjemnou realitou do sveta fantázie, kde je žiadaný, chcený a hlavne, spoločosťou obľubovaný. Petrík mu však jeho výmysly verí len do istého bodu knihy a potom vidíme zlom, kedy už Ferkove klamstvá prijíma len z toho dôvodu, že ho už nebaví počúvať, ako sa vykrúca. Keď Ferko na zlomku knihy nečakane umiera, čitateľ nevie, ako sa má cítiť. Zaslúžil si Ferko, hoci zbabelec, podrazák, a patologický klamár, takýto koniec?
Čo na knihe rozhodne kvitujem, je jej zobrazenie detského sveta, plného fantastických javov a objavovania okolitej fascinujúcej prírody, ku ktorej sa aj Peter uchyľuje, keď stretnutie s rodičmi po veľmi dlhej dobe nevyjde podľa predstáv. Znázornenie okupácie, ktorá je reakciou na uvoľnenie režimu, na seba po návšteve Petrových rodičov nenechá dlho čakať. Je však autorom zachytená veľmi jemne, z pohľadu detských očí, ktoré si ešte neuvedomujú geopolitické a celospoločenské dosahy Sovietskeho zväzu a jeho intervencie. Poskytuje nám preto obraz jedinečný, v ktorom sa samotná okupácia vyskytuje len okrajovo, a to je napriek jej historickej dôležitosti v texte nádherné, pretože nepripomína akýsi historický výpis, ale svedectvo o dobe.
Čo je v Pišťankovej knihe jedinečné, je rozhodne pisateľov štýl a spôsob vyjadrovania sa. Keďže sa nachádzame v 1960tych rokoch v malej dedinke Devínska Stará Ves, nachádzame v knihe maďarské, nemecké, i prešporácke nárečia a vyjadrovania, prevalentné najmä u Petrových starkých. Či už sa cítite ako galganisko, alebo nie, samotná lexika autora z radu bežnej slovenskej prózy, a už iba kvôli tomu sa ho oplatí čítať.
Čo sa týka kritiky, mám iba jednu výčitku, ktorá sa týka deja. Celá výstavba deja je vykonávaná profesionálne. Pišťanek je však veľký detailista a dej sa preto spočiatku rozbieha ako veľmi spomalený vlak. To by za normálnych okolností nevadilo, avšak ku koncu knihy máme mierny dojem, že autor sa snaží knihu urýchliť a preto vidíme veľmi rýchle preskoky v čase, kým na začiatku knihy ideme takmer neustále po ročných obdobiach. Samotný naratív knihy to síce nenarušuje, ale po stabilnom tempe knihy to vie čitateľovi prekážať.
Aby som to však zhrnul, novela Rukojemník je veľmi akurátnym zachytením neistej atmosféry šesťdesiatych rokov, v ktorej sa ocitli všetci ľudia narovnako.
V čom je výnimočná? Presne v tom, že dokáže vyvolať silné emócie napriek tomu, že sme v tejto dobe nikdy nežili a slúži ako jemná pripomienka, do akej doby sa nikdy nechceme vrátiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára