Ameland
Vlak bol malý, týmto smerom nikdy nechodilo priveľa ľudí, sprievodca preto skontroloval lístky všetkým cestujúcim v hluchom mieste medzi poslednými dvoma zastávkami. Potom si sadol a nezúčastnene hľadel kamsi z okna, náplň svojej práce už predsa vykonal. Chrapľavý ženský hlas oznamoval, že o chvíľu bude konečná, reproduktor ešte niekoľkokrát zapraskal a znovu bolo ticho. Marta pustila Adamovu ruku, pozviechala sa a rýchlo vkladala svojich pár vecí do nadrozmernej plátenky. Telefón, laptop, slúchadlá. Nezabudla na nič? Stromy za oknom pomaly mizli, prednosť dostali sivé jazerá s rákosím a osamelé farmičky, na ktorých sa pásli kravy. Bol studený máj, vonku sa na bicykloch premávalo zopár ľudí. Postup bol jednoduchý. Teda, aspoň tak znel, keď ho Marte vysvetľovala kamarátka Viki, ktorá už všade bola a všetko videla. Vystúpiť z vlaku, prejsť dvesto metrov na autobusovú stanicu, počkať tridsať, so šťastím možno dvadsať minút na autobus s konečnou v Holwerte. Potom už iba nastúpiť na tr...